Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
nicke
du
nickest
er/sie/es
nicke
wir
nicken
ihr
nicket
sie/Sie
nicken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe genickt
du
habest genickt
er/sie/es
habe genickt
wir
haben genickt
ihr
habet genickt
sie/Sie
haben genickt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde nicken
du
werdest nicken
er/sie/es
werde nicken
wir
werden nicken
ihr
werdet nicken
sie/Sie
werden nicken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde genickt haben
du
werdest genickt haben
er/sie/es
werde genickt haben
wir
werden genickt haben
ihr
werdet genickt haben
sie/Sie
werden genickt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
nickte
du
nicktest
er/sie/es
nickte
wir
nickten
ihr
nicktet
sie/Sie
nickten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte genickt
du
hättest genickt
er/sie/es
hätte genickt
wir
hätten genickt
ihr
hättet genickt
sie/Sie
hätten genickt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde nicken
du
würdest nicken
er/sie/es
würde nicken
wir
würden nicken
ihr
würdet nicken
sie/Sie
würden nicken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde genickt haben
du
würdest genickt haben
er/sie/es
würde genickt haben
wir
würden genickt haben
ihr
würdet genickt haben
sie/Sie
würden genickt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [nicken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
