Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
nutze
du
nutzest
er/sie/es
nutze
wir
nutzen
ihr
nutzet
sie/Sie
nutzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe genutzt
du
habest genutzt
er/sie/es
habe genutzt
wir
haben genutzt
ihr
habet genutzt
sie/Sie
haben genutzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde nutzen
du
werdest nutzen
er/sie/es
werde nutzen
wir
werden nutzen
ihr
werdet nutzen
sie/Sie
werden nutzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde genutzt haben
du
werdest genutzt haben
er/sie/es
werde genutzt haben
wir
werden genutzt haben
ihr
werdet genutzt haben
sie/Sie
werden genutzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
nutzte
du
nutztest
er/sie/es
nutzte
wir
nutzten
ihr
nutztet
sie/Sie
nutzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte genutzt
du
hättest genutzt
er/sie/es
hätte genutzt
wir
hätten genutzt
ihr
hättet genutzt
sie/Sie
hätten genutzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde nutzen
du
würdest nutzen
er/sie/es
würde nutzen
wir
würden nutzen
ihr
würdet nutzen
sie/Sie
würden nutzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde genutzt haben
du
würdest genutzt haben
er/sie/es
würde genutzt haben
wir
würden genutzt haben
ihr
würdet genutzt haben
sie/Sie
würden genutzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [nützen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
