Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
plane
du
planest
er/sie/es
plane
wir
planen
ihr
planet
sie/Sie
planen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geplant
du
habest geplant
er/sie/es
habe geplant
wir
haben geplant
ihr
habet geplant
sie/Sie
haben geplant
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde planen
du
werdest planen
er/sie/es
werde planen
wir
werden planen
ihr
werdet planen
sie/Sie
werden planen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geplant haben
du
werdest geplant haben
er/sie/es
werde geplant haben
wir
werden geplant haben
ihr
werdet geplant haben
sie/Sie
werden geplant haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
plante
du
plantest
er/sie/es
plante
wir
planten
ihr
plantet
sie/Sie
planten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geplant
du
hättest geplant
er/sie/es
hätte geplant
wir
hätten geplant
ihr
hättet geplant
sie/Sie
hätten geplant
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde planen
du
würdest planen
er/sie/es
würde planen
wir
würden planen
ihr
würdet planen
sie/Sie
würden planen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geplant haben
du
würdest geplant haben
er/sie/es
würde geplant haben
wir
würden geplant haben
ihr
würdet geplant haben
sie/Sie
würden geplant haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [planen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
