Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
präzisiere
du
präzisierest
er/sie/es
präzisiere
wir
präzisieren
ihr
präzisieret
sie/Sie
präzisieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe präzisiert
du
habest präzisiert
er/sie/es
habe präzisiert
wir
haben präzisiert
ihr
habet präzisiert
sie/Sie
haben präzisiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde präzisieren
du
werdest präzisieren
er/sie/es
werde präzisieren
wir
werden präzisieren
ihr
werdet präzisieren
sie/Sie
werden präzisieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde präzisiert haben
du
werdest präzisiert haben
er/sie/es
werde präzisiert haben
wir
werden präzisiert haben
ihr
werdet präzisiert haben
sie/Sie
werden präzisiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
präzisierte
du
präzisiertest
er/sie/es
präzisierte
wir
präzisierten
ihr
präzisiertet
sie/Sie
präzisierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte präzisiert
du
hättest präzisiert
er/sie/es
hätte präzisiert
wir
hätten präzisiert
ihr
hättet präzisiert
sie/Sie
hätten präzisiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde präzisieren
du
würdest präzisieren
er/sie/es
würde präzisieren
wir
würden präzisieren
ihr
würdet präzisieren
sie/Sie
würden präzisieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde präzisiert haben
du
würdest präzisiert haben
er/sie/es
würde präzisiert haben
wir
würden präzisiert haben
ihr
würdet präzisiert haben
sie/Sie
würden präzisiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [präzisieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
