Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
probe
du
probest
er/sie/es
probe
wir
proben
ihr
probet
sie/Sie
proben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geprobt
du
habest geprobt
er/sie/es
habe geprobt
wir
haben geprobt
ihr
habet geprobt
sie/Sie
haben geprobt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde proben
du
werdest proben
er/sie/es
werde proben
wir
werden proben
ihr
werdet proben
sie/Sie
werden proben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geprobt haben
du
werdest geprobt haben
er/sie/es
werde geprobt haben
wir
werden geprobt haben
ihr
werdet geprobt haben
sie/Sie
werden geprobt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
probte
du
probtest
er/sie/es
probte
wir
probten
ihr
probtet
sie/Sie
probten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geprobt
du
hättest geprobt
er/sie/es
hätte geprobt
wir
hätten geprobt
ihr
hättet geprobt
sie/Sie
hätten geprobt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde proben
du
würdest proben
er/sie/es
würde proben
wir
würden proben
ihr
würdet proben
sie/Sie
würden proben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geprobt haben
du
würdest geprobt haben
er/sie/es
würde geprobt haben
wir
würden geprobt haben
ihr
würdet geprobt haben
sie/Sie
würden geprobt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [proben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
