Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
publiziere
du
publizierest
er/sie/es
publiziere
wir
publizieren
ihr
publizieret
sie/Sie
publizieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe publiziert
du
habest publiziert
er/sie/es
habe publiziert
wir
haben publiziert
ihr
habet publiziert
sie/Sie
haben publiziert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde publizieren
du
werdest publizieren
er/sie/es
werde publizieren
wir
werden publizieren
ihr
werdet publizieren
sie/Sie
werden publizieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde publiziert haben
du
werdest publiziert haben
er/sie/es
werde publiziert haben
wir
werden publiziert haben
ihr
werdet publiziert haben
sie/Sie
werden publiziert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
publizierte
du
publiziertest
er/sie/es
publizierte
wir
publizierten
ihr
publiziertet
sie/Sie
publizierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte publiziert
du
hättest publiziert
er/sie/es
hätte publiziert
wir
hätten publiziert
ihr
hättet publiziert
sie/Sie
hätten publiziert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde publizieren
du
würdest publizieren
er/sie/es
würde publizieren
wir
würden publizieren
ihr
würdet publizieren
sie/Sie
würden publizieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde publiziert haben
du
würdest publiziert haben
er/sie/es
würde publiziert haben
wir
würden publiziert haben
ihr
würdet publiziert haben
sie/Sie
würden publiziert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [publizieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
