Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
räume
du
räumest
er/sie/es
räume
wir
räumen
ihr
räumet
sie/Sie
räumen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geräumt
du
habest geräumt
er/sie/es
habe geräumt
wir
haben geräumt
ihr
habet geräumt
sie/Sie
haben geräumt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde räumen
du
werdest räumen
er/sie/es
werde räumen
wir
werden räumen
ihr
werdet räumen
sie/Sie
werden räumen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geräumt haben
du
werdest geräumt haben
er/sie/es
werde geräumt haben
wir
werden geräumt haben
ihr
werdet geräumt haben
sie/Sie
werden geräumt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
räumte
du
räumtest
er/sie/es
räumte
wir
räumten
ihr
räumtet
sie/Sie
räumten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geräumt
du
hättest geräumt
er/sie/es
hätte geräumt
wir
hätten geräumt
ihr
hättet geräumt
sie/Sie
hätten geräumt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde räumen
du
würdest räumen
er/sie/es
würde räumen
wir
würden räumen
ihr
würdet räumen
sie/Sie
würden räumen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geräumt haben
du
würdest geräumt haben
er/sie/es
würde geräumt haben
wir
würden geräumt haben
ihr
würdet geräumt haben
sie/Sie
würden geräumt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [räumen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
