Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gehe raus
du
gehest raus
er/sie/es
gehe raus
wir
gehen raus
ihr
gehet raus
sie/Sie
gehen raus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei rausgegangen
du
seiest rausgegangen; seist rausgegangen
er/sie/es
sei rausgegangen
wir
seien rausgegangen
ihr
seiet rausgegangen
sie/Sie
seien rausgegangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rausgehen
du
werdest rausgehen
er/sie/es
werde rausgehen
wir
werden rausgehen
ihr
werdet rausgehen
sie/Sie
werden rausgehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde rausgegangen sein
du
werdest rausgegangen sein
er/sie/es
werde rausgegangen sein
wir
werden rausgegangen sein
ihr
werdet rausgegangen sein
sie/Sie
werden rausgegangen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ginge raus
du
gingest raus
er/sie/es
ginge raus
wir
gingen raus
ihr
ginget raus
sie/Sie
gingen raus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre rausgegangen
du
wärest rausgegangen
er/sie/es
wäre rausgegangen
wir
wären rausgegangen
ihr
wäret rausgegangen
sie/Sie
wären rausgegangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rausgehen
du
würdest rausgehen
er/sie/es
würde rausgehen
wir
würden rausgehen
ihr
würdet rausgehen
sie/Sie
würden rausgehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde rausgegangen sein
du
würdest rausgegangen sein
er/sie/es
würde rausgegangen sein
wir
würden rausgegangen sein
ihr
würdet rausgegangen sein
sie/Sie
würden rausgegangen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [rausgehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
