Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
reagiere
du
reagierest
er/sie/es
reagiere
wir
reagieren
ihr
reagieret
sie/Sie
reagieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe reagiert
du
habest reagiert
er/sie/es
habe reagiert
wir
haben reagiert
ihr
habet reagiert
sie/Sie
haben reagiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde reagieren
du
werdest reagieren
er/sie/es
werde reagieren
wir
werden reagieren
ihr
werdet reagieren
sie/Sie
werden reagieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde reagiert haben
du
werdest reagiert haben
er/sie/es
werde reagiert haben
wir
werden reagiert haben
ihr
werdet reagiert haben
sie/Sie
werden reagiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
reagierte
du
reagiertest
er/sie/es
reagierte
wir
reagierten
ihr
reagiertet
sie/Sie
reagierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte reagiert
du
hättest reagiert
er/sie/es
hätte reagiert
wir
hätten reagiert
ihr
hättet reagiert
sie/Sie
hätten reagiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde reagieren
du
würdest reagieren
er/sie/es
würde reagieren
wir
würden reagieren
ihr
würdet reagieren
sie/Sie
würden reagieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde reagiert haben
du
würdest reagiert haben
er/sie/es
würde reagiert haben
wir
würden reagiert haben
ihr
würdet reagiert haben
sie/Sie
würden reagiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [reagieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
