Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
riskiere
du
riskierest
er/sie/es
riskiere
wir
riskieren
ihr
riskieret
sie/Sie
riskieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe riskiert
du
habest riskiert
er/sie/es
habe riskiert
wir
haben riskiert
ihr
habet riskiert
sie/Sie
haben riskiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde riskieren
du
werdest riskieren
er/sie/es
werde riskieren
wir
werden riskieren
ihr
werdet riskieren
sie/Sie
werden riskieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde riskiert haben
du
werdest riskiert haben
er/sie/es
werde riskiert haben
wir
werden riskiert haben
ihr
werdet riskiert haben
sie/Sie
werden riskiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
riskierte
du
riskiertest
er/sie/es
riskierte
wir
riskierten
ihr
riskiertet
sie/Sie
riskierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte riskiert
du
hättest riskiert
er/sie/es
hätte riskiert
wir
hätten riskiert
ihr
hättet riskiert
sie/Sie
hätten riskiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde riskieren
du
würdest riskieren
er/sie/es
würde riskieren
wir
würden riskieren
ihr
würdet riskieren
sie/Sie
würden riskieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde riskiert haben
du
würdest riskiert haben
er/sie/es
würde riskiert haben
wir
würden riskiert haben
ihr
würdet riskiert haben
sie/Sie
würden riskiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [riskieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
