Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
röhre
du
röhrest
er/sie/es
röhre
wir
röhren
ihr
röhret
sie/Sie
röhren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geröhrt
du
habest geröhrt
er/sie/es
habe geröhrt
wir
haben geröhrt
ihr
habet geröhrt
sie/Sie
haben geröhrt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde röhren
du
werdest röhren
er/sie/es
werde röhren
wir
werden röhren
ihr
werdet röhren
sie/Sie
werden röhren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geröhrt haben
du
werdest geröhrt haben
er/sie/es
werde geröhrt haben
wir
werden geröhrt haben
ihr
werdet geröhrt haben
sie/Sie
werden geröhrt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
röhrte
du
röhrtest
er/sie/es
röhrte
wir
röhrten
ihr
röhrtet
sie/Sie
röhrten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geröhrt
du
hättest geröhrt
er/sie/es
hätte geröhrt
wir
hätten geröhrt
ihr
hättet geröhrt
sie/Sie
hätten geröhrt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde röhren
du
würdest röhren
er/sie/es
würde röhren
wir
würden röhren
ihr
würdet röhren
sie/Sie
würden röhren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geröhrt haben
du
würdest geröhrt haben
er/sie/es
würde geröhrt haben
wir
würden geröhrt haben
ihr
würdet geröhrt haben
sie/Sie
würden geröhrt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [röhren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
