Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rolle
du
rollest
er/sie/es
rolle
wir
rollen
ihr
rollet
sie/Sie
rollen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerollt
du
habest gerollt
er/sie/es
habe gerollt
wir
haben gerollt
ihr
habet gerollt
sie/Sie
haben gerollt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rollen
du
werdest rollen
er/sie/es
werde rollen
wir
werden rollen
ihr
werdet rollen
sie/Sie
werden rollen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerollt haben
du
werdest gerollt haben
er/sie/es
werde gerollt haben
wir
werden gerollt haben
ihr
werdet gerollt haben
sie/Sie
werden gerollt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
rollte
du
rolltest
er/sie/es
rollte
wir
rollten
ihr
rolltet
sie/Sie
rollten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerollt
du
hättest gerollt
er/sie/es
hätte gerollt
wir
hätten gerollt
ihr
hättet gerollt
sie/Sie
hätten gerollt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rollen
du
würdest rollen
er/sie/es
würde rollen
wir
würden rollen
ihr
würdet rollen
sie/Sie
würden rollen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerollt haben
du
würdest gerollt haben
er/sie/es
würde gerollt haben
wir
würden gerollt haben
ihr
würdet gerollt haben
sie/Sie
würden gerollt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [rollen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
