Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sattle; sattele
du
sattelst
er/sie/es
sattle; sattele
wir
satteln
ihr
sattelt
sie/Sie
satteln
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesattelt
du
habest gesattelt
er/sie/es
habe gesattelt
wir
haben gesattelt
ihr
habet gesattelt
sie/Sie
haben gesattelt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde satteln
du
werdest satteln
er/sie/es
werde satteln
wir
werden satteln
ihr
werdet satteln
sie/Sie
werden satteln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesattelt haben
du
werdest gesattelt haben
er/sie/es
werde gesattelt haben
wir
werden gesattelt haben
ihr
werdet gesattelt haben
sie/Sie
werden gesattelt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sattelte
du
satteltest
er/sie/es
sattelte
wir
sattelten
ihr
satteltet
sie/Sie
sattelten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesattelt
du
hättest gesattelt
er/sie/es
hätte gesattelt
wir
hätten gesattelt
ihr
hättet gesattelt
sie/Sie
hätten gesattelt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde satteln
du
würdest satteln
er/sie/es
würde satteln
wir
würden satteln
ihr
würdet satteln
sie/Sie
würden satteln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesattelt haben
du
würdest gesattelt haben
er/sie/es
würde gesattelt haben
wir
würden gesattelt haben
ihr
würdet gesattelt haben
sie/Sie
würden gesattelt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [satteln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
