Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schaue
du
schauest
er/sie/es
schaue
wir
schauen
ihr
schauet
sie/Sie
schauen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschaut
du
habest geschaut
er/sie/es
habe geschaut
wir
haben geschaut
ihr
habet geschaut
sie/Sie
haben geschaut
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schauen
du
werdest schauen
er/sie/es
werde schauen
wir
werden schauen
ihr
werdet schauen
sie/Sie
werden schauen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschaut haben
du
werdest geschaut haben
er/sie/es
werde geschaut haben
wir
werden geschaut haben
ihr
werdet geschaut haben
sie/Sie
werden geschaut haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schaute
du
schautest
er/sie/es
schaute
wir
schauten
ihr
schautet
sie/Sie
schauten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschaut
du
hättest geschaut
er/sie/es
hätte geschaut
wir
hätten geschaut
ihr
hättet geschaut
sie/Sie
hätten geschaut
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schauen
du
würdest schauen
er/sie/es
würde schauen
wir
würden schauen
ihr
würdet schauen
sie/Sie
würden schauen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschaut haben
du
würdest geschaut haben
er/sie/es
würde geschaut haben
wir
würden geschaut haben
ihr
würdet geschaut haben
sie/Sie
würden geschaut haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schauen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
