Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schweiße
du
schweißest
er/sie/es
schweiße
wir
schweißen
ihr
schweißet
sie/Sie
schweißen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschweißt
du
habest geschweißt
er/sie/es
habe geschweißt
wir
haben geschweißt
ihr
habet geschweißt
sie/Sie
haben geschweißt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schweißen
du
werdest schweißen
er/sie/es
werde schweißen
wir
werden schweißen
ihr
werdet schweißen
sie/Sie
werden schweißen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschweißt haben
du
werdest geschweißt haben
er/sie/es
werde geschweißt haben
wir
werden geschweißt haben
ihr
werdet geschweißt haben
sie/Sie
werden geschweißt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schweißte
du
schweißtest
er/sie/es
schweißte
wir
schweißten
ihr
schweißtet
sie/Sie
schweißten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschweißt
du
hättest geschweißt
er/sie/es
hätte geschweißt
wir
hätten geschweißt
ihr
hättet geschweißt
sie/Sie
hätten geschweißt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schweißen
du
würdest schweißen
er/sie/es
würde schweißen
wir
würden schweißen
ihr
würdet schweißen
sie/Sie
würden schweißen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschweißt haben
du
würdest geschweißt haben
er/sie/es
würde geschweißt haben
wir
würden geschweißt haben
ihr
würdet geschweißt haben
sie/Sie
würden geschweißt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schweissen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
