Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
segle; segele
du
segelst
er/sie/es
segle; segele
wir
segeln
ihr
segelt
sie/Sie
segeln
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesegelt
du
habest gesegelt
er/sie/es
habe gesegelt
wir
haben gesegelt
ihr
habet gesegelt
sie/Sie
haben gesegelt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde segeln
du
werdest segeln
er/sie/es
werde segeln
wir
werden segeln
ihr
werdet segeln
sie/Sie
werden segeln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesegelt haben
du
werdest gesegelt haben
er/sie/es
werde gesegelt haben
wir
werden gesegelt haben
ihr
werdet gesegelt haben
sie/Sie
werden gesegelt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
segelte
du
segeltest
er/sie/es
segelte
wir
segelten
ihr
segeltet
sie/Sie
segelten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesegelt
du
hättest gesegelt
er/sie/es
hätte gesegelt
wir
hätten gesegelt
ihr
hättet gesegelt
sie/Sie
hätten gesegelt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde segeln
du
würdest segeln
er/sie/es
würde segeln
wir
würden segeln
ihr
würdet segeln
sie/Sie
würden segeln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesegelt haben
du
würdest gesegelt haben
er/sie/es
würde gesegelt haben
wir
würden gesegelt haben
ihr
würdet gesegelt haben
sie/Sie
würden gesegelt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [segeln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
