Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
selektiere
du
selektierest
er/sie/es
selektiere
wir
selektieren
ihr
selektieret
sie/Sie
selektieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe selektiert
du
habest selektiert
er/sie/es
habe selektiert
wir
haben selektiert
ihr
habet selektiert
sie/Sie
haben selektiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde selektieren
du
werdest selektieren
er/sie/es
werde selektieren
wir
werden selektieren
ihr
werdet selektieren
sie/Sie
werden selektieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde selektiert haben
du
werdest selektiert haben
er/sie/es
werde selektiert haben
wir
werden selektiert haben
ihr
werdet selektiert haben
sie/Sie
werden selektiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
selektierte
du
selektiertest
er/sie/es
selektierte
wir
selektierten
ihr
selektiertet
sie/Sie
selektierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte selektiert
du
hättest selektiert
er/sie/es
hätte selektiert
wir
hätten selektiert
ihr
hättet selektiert
sie/Sie
hätten selektiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde selektieren
du
würdest selektieren
er/sie/es
würde selektieren
wir
würden selektieren
ihr
würdet selektieren
sie/Sie
würden selektieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde selektiert haben
du
würdest selektiert haben
er/sie/es
würde selektiert haben
wir
würden selektiert haben
ihr
würdet selektiert haben
sie/Sie
würden selektiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [selektieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
