Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
skizziere
du
skizzierest
er/sie/es
skizziere
wir
skizzieren
ihr
skizzieret
sie/Sie
skizzieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe skizziert
du
habest skizziert
er/sie/es
habe skizziert
wir
haben skizziert
ihr
habet skizziert
sie/Sie
haben skizziert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde skizzieren
du
werdest skizzieren
er/sie/es
werde skizzieren
wir
werden skizzieren
ihr
werdet skizzieren
sie/Sie
werden skizzieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde skizziert haben
du
werdest skizziert haben
er/sie/es
werde skizziert haben
wir
werden skizziert haben
ihr
werdet skizziert haben
sie/Sie
werden skizziert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
skizzierte
du
skizziertest
er/sie/es
skizzierte
wir
skizzierten
ihr
skizziertet
sie/Sie
skizzierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte skizziert
du
hättest skizziert
er/sie/es
hätte skizziert
wir
hätten skizziert
ihr
hättet skizziert
sie/Sie
hätten skizziert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde skizzieren
du
würdest skizzieren
er/sie/es
würde skizzieren
wir
würden skizzieren
ihr
würdet skizzieren
sie/Sie
würden skizzieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde skizziert haben
du
würdest skizziert haben
er/sie/es
würde skizziert haben
wir
würden skizziert haben
ihr
würdet skizziert haben
sie/Sie
würden skizziert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [skizzieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
