Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
speise
du
speisest
er/sie/es
speise
wir
speisen
ihr
speiset
sie/Sie
speisen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gespeist
du
habest gespeist
er/sie/es
habe gespeist
wir
haben gespeist
ihr
habet gespeist
sie/Sie
haben gespeist
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde speisen
du
werdest speisen
er/sie/es
werde speisen
wir
werden speisen
ihr
werdet speisen
sie/Sie
werden speisen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gespeist haben
du
werdest gespeist haben
er/sie/es
werde gespeist haben
wir
werden gespeist haben
ihr
werdet gespeist haben
sie/Sie
werden gespeist haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
speiste
du
speistest
er/sie/es
speiste
wir
speisten
ihr
speistet
sie/Sie
speisten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gespeist
du
hättest gespeist
er/sie/es
hätte gespeist
wir
hätten gespeist
ihr
hättet gespeist
sie/Sie
hätten gespeist
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde speisen
du
würdest speisen
er/sie/es
würde speisen
wir
würden speisen
ihr
würdet speisen
sie/Sie
würden speisen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gespeist haben
du
würdest gespeist haben
er/sie/es
würde gespeist haben
wir
würden gespeist haben
ihr
würdet gespeist haben
sie/Sie
würden gespeist haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [speisen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
