Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
strafe
du
strafest
er/sie/es
strafe
wir
strafen
ihr
strafet
sie/Sie
strafen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gestraft
du
habest gestraft
er/sie/es
habe gestraft
wir
haben gestraft
ihr
habet gestraft
sie/Sie
haben gestraft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde strafen
du
werdest strafen
er/sie/es
werde strafen
wir
werden strafen
ihr
werdet strafen
sie/Sie
werden strafen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gestraft haben
du
werdest gestraft haben
er/sie/es
werde gestraft haben
wir
werden gestraft haben
ihr
werdet gestraft haben
sie/Sie
werden gestraft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
strafte
du
straftest
er/sie/es
strafte
wir
straften
ihr
straftet
sie/Sie
straften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gestraft
du
hättest gestraft
er/sie/es
hätte gestraft
wir
hätten gestraft
ihr
hättet gestraft
sie/Sie
hätten gestraft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde strafen
du
würdest strafen
er/sie/es
würde strafen
wir
würden strafen
ihr
würdet strafen
sie/Sie
würden strafen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gestraft haben
du
würdest gestraft haben
er/sie/es
würde gestraft haben
wir
würden gestraft haben
ihr
würdet gestraft haben
sie/Sie
würden gestraft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [strafen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.