Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
transportiere
du
transportierest
er/sie/es
transportiere
wir
transportieren
ihr
transportieret
sie/Sie
transportieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe transportiert
du
habest transportiert
er/sie/es
habe transportiert
wir
haben transportiert
ihr
habet transportiert
sie/Sie
haben transportiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde transportieren
du
werdest transportieren
er/sie/es
werde transportieren
wir
werden transportieren
ihr
werdet transportieren
sie/Sie
werden transportieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde transportiert haben
du
werdest transportiert haben
er/sie/es
werde transportiert haben
wir
werden transportiert haben
ihr
werdet transportiert haben
sie/Sie
werden transportiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
transportierte
du
transportiertest
er/sie/es
transportierte
wir
transportierten
ihr
transportiertet
sie/Sie
transportierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte transportiert
du
hättest transportiert
er/sie/es
hätte transportiert
wir
hätten transportiert
ihr
hättet transportiert
sie/Sie
hätten transportiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde transportieren
du
würdest transportieren
er/sie/es
würde transportieren
wir
würden transportieren
ihr
würdet transportieren
sie/Sie
würden transportieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde transportiert haben
du
würdest transportiert haben
er/sie/es
würde transportiert haben
wir
würden transportiert haben
ihr
würdet transportiert haben
sie/Sie
würden transportiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [transportieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.