Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
falle über
du
fallest über
er/sie/es
falle über
wir
fallen über
ihr
fallet über
sie/Sie
fallen über
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei übergefallen
du
seiest übergefallen; seist übergefallen
er/sie/es
sei übergefallen
wir
seien übergefallen
ihr
seiet übergefallen
sie/Sie
seien übergefallen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde überfallen
du
werdest überfallen
er/sie/es
werde überfallen
wir
werden überfallen
ihr
werdet überfallen
sie/Sie
werden überfallen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde übergefallen sein
du
werdest übergefallen sein
er/sie/es
werde übergefallen sein
wir
werden übergefallen sein
ihr
werdet übergefallen sein
sie/Sie
werden übergefallen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fiele über
du
fielest über
er/sie/es
fiele über
wir
fielen über
ihr
fielet über
sie/Sie
fielen über
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre übergefallen
du
wärest übergefallen
er/sie/es
wäre übergefallen
wir
wären übergefallen
ihr
wäret übergefallen
sie/Sie
wären übergefallen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde überfallen
du
würdest überfallen
er/sie/es
würde überfallen
wir
würden überfallen
ihr
würdet überfallen
sie/Sie
würden überfallen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde übergefallen sein
du
würdest übergefallen sein
er/sie/es
würde übergefallen sein
wir
würden übergefallen sein
ihr
würdet übergefallen sein
sie/Sie
würden übergefallen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [überfallen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
