Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
überhitze
du
überhitzest
er/sie/es
überhitze
wir
überhitzen
ihr
überhitzet
sie/Sie
überhitzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe überhitzt
du
habest überhitzt
er/sie/es
habe überhitzt
wir
haben überhitzt
ihr
habet überhitzt
sie/Sie
haben überhitzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde überhitzen
du
werdest überhitzen
er/sie/es
werde überhitzen
wir
werden überhitzen
ihr
werdet überhitzen
sie/Sie
werden überhitzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde überhitzt haben
du
werdest überhitzt haben
er/sie/es
werde überhitzt haben
wir
werden überhitzt haben
ihr
werdet überhitzt haben
sie/Sie
werden überhitzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
überhitzte
du
überhitztest
er/sie/es
überhitzte
wir
überhitzten
ihr
überhitztet
sie/Sie
überhitzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte überhitzt
du
hättest überhitzt
er/sie/es
hätte überhitzt
wir
hätten überhitzt
ihr
hättet überhitzt
sie/Sie
hätten überhitzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde überhitzen
du
würdest überhitzen
er/sie/es
würde überhitzen
wir
würden überhitzen
ihr
würdet überhitzen
sie/Sie
würden überhitzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde überhitzt haben
du
würdest überhitzt haben
er/sie/es
würde überhitzt haben
wir
würden überhitzt haben
ihr
würdet überhitzt haben
sie/Sie
würden überhitzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [überhitzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
