Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
überlasse
du
überlassest
er/sie/es
überlasse
wir
überlassen
ihr
überlasset
sie/Sie
überlassen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe überlassen
du
habest überlassen
er/sie/es
habe überlassen
wir
haben überlassen
ihr
habet überlassen
sie/Sie
haben überlassen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde überlassen
du
werdest überlassen
er/sie/es
werde überlassen
wir
werden überlassen
ihr
werdet überlassen
sie/Sie
werden überlassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde überlassen haben
du
werdest überlassen haben
er/sie/es
werde überlassen haben
wir
werden überlassen haben
ihr
werdet überlassen haben
sie/Sie
werden überlassen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
überließe
du
überließest
er/sie/es
überließe
wir
überließen
ihr
überließet
sie/Sie
überließen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte überlassen
du
hättest überlassen
er/sie/es
hätte überlassen
wir
hätten überlassen
ihr
hättet überlassen
sie/Sie
hätten überlassen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde überlassen
du
würdest überlassen
er/sie/es
würde überlassen
wir
würden überlassen
ihr
würdet überlassen
sie/Sie
würden überlassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde überlassen haben
du
würdest überlassen haben
er/sie/es
würde überlassen haben
wir
würden überlassen haben
ihr
würdet überlassen haben
sie/Sie
würden überlassen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [überlassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
