Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
überquere
du
überquerest
er/sie/es
überquere
wir
überqueren
ihr
überqueret
sie/Sie
überqueren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe überquert
du
habest überquert
er/sie/es
habe überquert
wir
haben überquert
ihr
habet überquert
sie/Sie
haben überquert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde überqueren
du
werdest überqueren
er/sie/es
werde überqueren
wir
werden überqueren
ihr
werdet überqueren
sie/Sie
werden überqueren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde überquert haben
du
werdest überquert haben
er/sie/es
werde überquert haben
wir
werden überquert haben
ihr
werdet überquert haben
sie/Sie
werden überquert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
überquerte
du
überquertest
er/sie/es
überquerte
wir
überquerten
ihr
überquertet
sie/Sie
überquerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte überquert
du
hättest überquert
er/sie/es
hätte überquert
wir
hätten überquert
ihr
hättet überquert
sie/Sie
hätten überquert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde überqueren
du
würdest überqueren
er/sie/es
würde überqueren
wir
würden überqueren
ihr
würdet überqueren
sie/Sie
würden überqueren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde überquert haben
du
würdest überquert haben
er/sie/es
würde überquert haben
wir
würden überquert haben
ihr
würdet überquert haben
sie/Sie
würden überquert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [überqueren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
