Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
überschneide
du
überschneidest
er/sie/es
überschneide
wir
überschneiden
ihr
überschneidet
sie/Sie
überschneiden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe überschnitten
du
habest überschnitten
er/sie/es
habe überschnitten
wir
haben überschnitten
ihr
habet überschnitten
sie/Sie
haben überschnitten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde überschneiden
du
werdest überschneiden
er/sie/es
werde überschneiden
wir
werden überschneiden
ihr
werdet überschneiden
sie/Sie
werden überschneiden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde überschnitten haben
du
werdest überschnitten haben
er/sie/es
werde überschnitten haben
wir
werden überschnitten haben
ihr
werdet überschnitten haben
sie/Sie
werden überschnitten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
überschnitte
du
überschnittest
er/sie/es
überschnitte
wir
überschnitten
ihr
überschnittet
sie/Sie
überschnitten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte überschnitten
du
hättest überschnitten
er/sie/es
hätte überschnitten
wir
hätten überschnitten
ihr
hättet überschnitten
sie/Sie
hätten überschnitten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde überschneiden
du
würdest überschneiden
er/sie/es
würde überschneiden
wir
würden überschneiden
ihr
würdet überschneiden
sie/Sie
würden überschneiden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde überschnitten haben
du
würdest überschnitten haben
er/sie/es
würde überschnitten haben
wir
würden überschnitten haben
ihr
würdet überschnitten haben
sie/Sie
würden überschnitten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [überschneiden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
