Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
überstehe
du
überstehest
er/sie/es
überstehe
wir
überstehen
ihr
überstehet
sie/Sie
überstehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe überstanden
du
habest überstanden
er/sie/es
habe überstanden
wir
haben überstanden
ihr
habet überstanden
sie/Sie
haben überstanden
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde überstehen
du
werdest überstehen
er/sie/es
werde überstehen
wir
werden überstehen
ihr
werdet überstehen
sie/Sie
werden überstehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde überstanden haben
du
werdest überstanden haben
er/sie/es
werde überstanden haben
wir
werden überstanden haben
ihr
werdet überstanden haben
sie/Sie
werden überstanden haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
überstände; überstünde
du
überständest; überstündest
er/sie/es
überstände; überstünde
wir
überständen; überstünden
ihr
überständet; überstündet
sie/Sie
überständen; überstünden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte überstanden
du
hättest überstanden
er/sie/es
hätte überstanden
wir
hätten überstanden
ihr
hättet überstanden
sie/Sie
hätten überstanden
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde überstehen
du
würdest überstehen
er/sie/es
würde überstehen
wir
würden überstehen
ihr
würdet überstehen
sie/Sie
würden überstehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde überstanden haben
du
würdest überstanden haben
er/sie/es
würde überstanden haben
wir
würden überstanden haben
ihr
würdet überstanden haben
sie/Sie
würden überstanden haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [überstehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
