Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
veranschauliche
du
veranschaulichest
er/sie/es
veranschauliche
wir
veranschaulichen
ihr
veranschaulichet
sie/Sie
veranschaulichen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe veranschaulicht
du
habest veranschaulicht
er/sie/es
habe veranschaulicht
wir
haben veranschaulicht
ihr
habet veranschaulicht
sie/Sie
haben veranschaulicht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde veranschaulichen
du
werdest veranschaulichen
er/sie/es
werde veranschaulichen
wir
werden veranschaulichen
ihr
werdet veranschaulichen
sie/Sie
werden veranschaulichen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde veranschaulicht haben
du
werdest veranschaulicht haben
er/sie/es
werde veranschaulicht haben
wir
werden veranschaulicht haben
ihr
werdet veranschaulicht haben
sie/Sie
werden veranschaulicht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
veranschaulichte
du
veranschaulichtest
er/sie/es
veranschaulichte
wir
veranschaulichten
ihr
veranschaulichtet
sie/Sie
veranschaulichten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte veranschaulicht
du
hättest veranschaulicht
er/sie/es
hätte veranschaulicht
wir
hätten veranschaulicht
ihr
hättet veranschaulicht
sie/Sie
hätten veranschaulicht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde veranschaulichen
du
würdest veranschaulichen
er/sie/es
würde veranschaulichen
wir
würden veranschaulichen
ihr
würdet veranschaulichen
sie/Sie
würden veranschaulichen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde veranschaulicht haben
du
würdest veranschaulicht haben
er/sie/es
würde veranschaulicht haben
wir
würden veranschaulicht haben
ihr
würdet veranschaulicht haben
sie/Sie
würden veranschaulicht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [veranschaulichen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
