Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verberge
du
verbergest
er/sie/es
verberge
wir
verbergen
ihr
verberget
sie/Sie
verbergen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verborgen
du
habest verborgen
er/sie/es
habe verborgen
wir
haben verborgen
ihr
habet verborgen
sie/Sie
haben verborgen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verbergen
du
werdest verbergen
er/sie/es
werde verbergen
wir
werden verbergen
ihr
werdet verbergen
sie/Sie
werden verbergen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verborgen haben
du
werdest verborgen haben
er/sie/es
werde verborgen haben
wir
werden verborgen haben
ihr
werdet verborgen haben
sie/Sie
werden verborgen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verbärge
du
verbärgest; verbärgst
er/sie/es
verbärge
wir
verbärgen
ihr
verbärget; verbärgt
sie/Sie
verbärgen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verborgen
du
hättest verborgen
er/sie/es
hätte verborgen
wir
hätten verborgen
ihr
hättet verborgen
sie/Sie
hätten verborgen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verbergen
du
würdest verbergen
er/sie/es
würde verbergen
wir
würden verbergen
ihr
würdet verbergen
sie/Sie
würden verbergen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verborgen haben
du
würdest verborgen haben
er/sie/es
würde verborgen haben
wir
würden verborgen haben
ihr
würdet verborgen haben
sie/Sie
würden verborgen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verborgen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
