Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verbrauche
du
verbrauchest
er/sie/es
verbrauche
wir
verbrauchen
ihr
verbrauchet
sie/Sie
verbrauchen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verbraucht
du
habest verbraucht
er/sie/es
habe verbraucht
wir
haben verbraucht
ihr
habet verbraucht
sie/Sie
haben verbraucht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verbrauchen
du
werdest verbrauchen
er/sie/es
werde verbrauchen
wir
werden verbrauchen
ihr
werdet verbrauchen
sie/Sie
werden verbrauchen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verbraucht haben
du
werdest verbraucht haben
er/sie/es
werde verbraucht haben
wir
werden verbraucht haben
ihr
werdet verbraucht haben
sie/Sie
werden verbraucht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verbrauchte
du
verbrauchtest
er/sie/es
verbrauchte
wir
verbrauchten
ihr
verbrauchtet
sie/Sie
verbrauchten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verbraucht
du
hättest verbraucht
er/sie/es
hätte verbraucht
wir
hätten verbraucht
ihr
hättet verbraucht
sie/Sie
hätten verbraucht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verbrauchen
du
würdest verbrauchen
er/sie/es
würde verbrauchen
wir
würden verbrauchen
ihr
würdet verbrauchen
sie/Sie
würden verbrauchen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verbraucht haben
du
würdest verbraucht haben
er/sie/es
würde verbraucht haben
wir
würden verbraucht haben
ihr
würdet verbraucht haben
sie/Sie
würden verbraucht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verbrauchen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
