Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verdrehe
du
verdrehest
er/sie/es
verdrehe
wir
verdrehen
ihr
verdrehet
sie/Sie
verdrehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verdreht
du
habest verdreht
er/sie/es
habe verdreht
wir
haben verdreht
ihr
habet verdreht
sie/Sie
haben verdreht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verdrehen
du
werdest verdrehen
er/sie/es
werde verdrehen
wir
werden verdrehen
ihr
werdet verdrehen
sie/Sie
werden verdrehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verdreht haben
du
werdest verdreht haben
er/sie/es
werde verdreht haben
wir
werden verdreht haben
ihr
werdet verdreht haben
sie/Sie
werden verdreht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verdrehte
du
verdrehtest
er/sie/es
verdrehte
wir
verdrehten
ihr
verdrehtet
sie/Sie
verdrehten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verdreht
du
hättest verdreht
er/sie/es
hätte verdreht
wir
hätten verdreht
ihr
hättet verdreht
sie/Sie
hätten verdreht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verdrehen
du
würdest verdrehen
er/sie/es
würde verdrehen
wir
würden verdrehen
ihr
würdet verdrehen
sie/Sie
würden verdrehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verdreht haben
du
würdest verdreht haben
er/sie/es
würde verdreht haben
wir
würden verdreht haben
ihr
würdet verdreht haben
sie/Sie
würden verdreht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verdrehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
