Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verfahre
du
verfahrest
er/sie/es
verfahre
wir
verfahren
ihr
verfahret
sie/Sie
verfahren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verfahren
du
habest verfahren
er/sie/es
habe verfahren
wir
haben verfahren
ihr
habet verfahren
sie/Sie
haben verfahren
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verfahren
du
werdest verfahren
er/sie/es
werde verfahren
wir
werden verfahren
ihr
werdet verfahren
sie/Sie
werden verfahren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verfahren haben
du
werdest verfahren haben
er/sie/es
werde verfahren haben
wir
werden verfahren haben
ihr
werdet verfahren haben
sie/Sie
werden verfahren haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verführe
du
verführest; verführst
er/sie/es
verführe
wir
verführen
ihr
verführet; verführt
sie/Sie
verführen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verfahren
du
hättest verfahren
er/sie/es
hätte verfahren
wir
hätten verfahren
ihr
hättet verfahren
sie/Sie
hätten verfahren
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verfahren
du
würdest verfahren
er/sie/es
würde verfahren
wir
würden verfahren
ihr
würdet verfahren
sie/Sie
würden verfahren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verfahren haben
du
würdest verfahren haben
er/sie/es
würde verfahren haben
wir
würden verfahren haben
ihr
würdet verfahren haben
sie/Sie
würden verfahren haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verfahren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
