Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verführe
du
verführest
er/sie/es
verführe
wir
verführen
ihr
verführet
sie/Sie
verführen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verführt
du
habest verführt
er/sie/es
habe verführt
wir
haben verführt
ihr
habet verführt
sie/Sie
haben verführt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verführen
du
werdest verführen
er/sie/es
werde verführen
wir
werden verführen
ihr
werdet verführen
sie/Sie
werden verführen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verführt haben
du
werdest verführt haben
er/sie/es
werde verführt haben
wir
werden verführt haben
ihr
werdet verführt haben
sie/Sie
werden verführt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verführte
du
verführtest
er/sie/es
verführte
wir
verführten
ihr
verführtet
sie/Sie
verführten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verführt
du
hättest verführt
er/sie/es
hätte verführt
wir
hätten verführt
ihr
hättet verführt
sie/Sie
hätten verführt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verführen
du
würdest verführen
er/sie/es
würde verführen
wir
würden verführen
ihr
würdet verführen
sie/Sie
würden verführen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verführt haben
du
würdest verführt haben
er/sie/es
würde verführt haben
wir
würden verführt haben
ihr
würdet verführt haben
sie/Sie
würden verführt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verführen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
