Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verlagere
du
verlagerst
er/sie/es
verlagere
wir
verlagern
ihr
verlagert
sie/Sie
verlagern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe verlagert
du
habest verlagert
er/sie/es
habe verlagert
wir
haben verlagert
ihr
habet verlagert
sie/Sie
haben verlagert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde verlagern
du
werdest verlagern
er/sie/es
werde verlagern
wir
werden verlagern
ihr
werdet verlagern
sie/Sie
werden verlagern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde verlagert haben
du
werdest verlagert haben
er/sie/es
werde verlagert haben
wir
werden verlagert haben
ihr
werdet verlagert haben
sie/Sie
werden verlagert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verlagerte
du
verlagertest
er/sie/es
verlagerte
wir
verlagerten
ihr
verlagertet
sie/Sie
verlagerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte verlagert
du
hättest verlagert
er/sie/es
hätte verlagert
wir
hätten verlagert
ihr
hättet verlagert
sie/Sie
hätten verlagert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde verlagern
du
würdest verlagern
er/sie/es
würde verlagern
wir
würden verlagern
ihr
würdet verlagern
sie/Sie
würden verlagern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde verlagert haben
du
würdest verlagert haben
er/sie/es
würde verlagert haben
wir
würden verlagert haben
ihr
würdet verlagert haben
sie/Sie
würden verlagert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [verlagern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
