Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
versage
du
versagest
er/sie/es
versage
wir
versagen
ihr
versaget
sie/Sie
versagen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe versagt
du
habest versagt
er/sie/es
habe versagt
wir
haben versagt
ihr
habet versagt
sie/Sie
haben versagt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde versagen
du
werdest versagen
er/sie/es
werde versagen
wir
werden versagen
ihr
werdet versagen
sie/Sie
werden versagen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde versagt haben
du
werdest versagt haben
er/sie/es
werde versagt haben
wir
werden versagt haben
ihr
werdet versagt haben
sie/Sie
werden versagt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
versagte
du
versagtest
er/sie/es
versagte
wir
versagten
ihr
versagtet
sie/Sie
versagten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte versagt
du
hättest versagt
er/sie/es
hätte versagt
wir
hätten versagt
ihr
hättet versagt
sie/Sie
hätten versagt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde versagen
du
würdest versagen
er/sie/es
würde versagen
wir
würden versagen
ihr
würdet versagen
sie/Sie
würden versagen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde versagt haben
du
würdest versagt haben
er/sie/es
würde versagt haben
wir
würden versagt haben
ihr
würdet versagt haben
sie/Sie
würden versagt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [versagen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
