Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
züchte
du
züchtest
er/sie/es
züchte
wir
züchten
ihr
züchtet
sie/Sie
züchten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gezüchtet
du
habest gezüchtet
er/sie/es
habe gezüchtet
wir
haben gezüchtet
ihr
habet gezüchtet
sie/Sie
haben gezüchtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde züchten
du
werdest züchten
er/sie/es
werde züchten
wir
werden züchten
ihr
werdet züchten
sie/Sie
werden züchten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gezüchtet haben
du
werdest gezüchtet haben
er/sie/es
werde gezüchtet haben
wir
werden gezüchtet haben
ihr
werdet gezüchtet haben
sie/Sie
werden gezüchtet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
züchtete
du
züchtetest
er/sie/es
züchtete
wir
züchteten
ihr
züchtetet
sie/Sie
züchteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gezüchtet
du
hättest gezüchtet
er/sie/es
hätte gezüchtet
wir
hätten gezüchtet
ihr
hättet gezüchtet
sie/Sie
hätten gezüchtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde züchten
du
würdest züchten
er/sie/es
würde züchten
wir
würden züchten
ihr
würdet züchten
sie/Sie
würden züchten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gezüchtet haben
du
würdest gezüchtet haben
er/sie/es
würde gezüchtet haben
wir
würden gezüchtet haben
ihr
würdet gezüchtet haben
sie/Sie
würden gezüchtet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [züchten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
