Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
liefere zu
du
lieferst zu
er/sie/es
liefere zu
wir
liefern zu
ihr
liefert zu
sie/Sie
liefern zu
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe zugeliefert
du
habest zugeliefert
er/sie/es
habe zugeliefert
wir
haben zugeliefert
ihr
habet zugeliefert
sie/Sie
haben zugeliefert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zuliefern
du
werdest zuliefern
er/sie/es
werde zuliefern
wir
werden zuliefern
ihr
werdet zuliefern
sie/Sie
werden zuliefern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde zugeliefert haben
du
werdest zugeliefert haben
er/sie/es
werde zugeliefert haben
wir
werden zugeliefert haben
ihr
werdet zugeliefert haben
sie/Sie
werden zugeliefert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
lieferte zu
du
liefertest zu
er/sie/es
lieferte zu
wir
lieferten zu
ihr
liefertet zu
sie/Sie
lieferten zu
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte zugeliefert
du
hättest zugeliefert
er/sie/es
hätte zugeliefert
wir
hätten zugeliefert
ihr
hättet zugeliefert
sie/Sie
hätten zugeliefert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zuliefern
du
würdest zuliefern
er/sie/es
würde zuliefern
wir
würden zuliefern
ihr
würdet zuliefern
sie/Sie
würden zuliefern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde zugeliefert haben
du
würdest zugeliefert haben
er/sie/es
würde zugeliefert haben
wir
würden zugeliefert haben
ihr
würdet zugeliefert haben
sie/Sie
würden zugeliefert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zuliefern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
