Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
analysiere
du
analysierest
er/sie/es
analysiere
wir
analysieren
ihr
analysieret
sie/Sie
analysieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe analysiert
du
habest analysiert
er/sie/es
habe analysiert
wir
haben analysiert
ihr
habet analysiert
sie/Sie
haben analysiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde analysieren
du
werdest analysieren
er/sie/es
werde analysieren
wir
werden analysieren
ihr
werdet analysieren
sie/Sie
werden analysieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde analysiert haben
du
werdest analysiert haben
er/sie/es
werde analysiert haben
wir
werden analysiert haben
ihr
werdet analysiert haben
sie/Sie
werden analysiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
analysierte
du
analysiertest
er/sie/es
analysierte
wir
analysierten
ihr
analysiertet
sie/Sie
analysierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte analysiert
du
hättest analysiert
er/sie/es
hätte analysiert
wir
hätten analysiert
ihr
hättet analysiert
sie/Sie
hätten analysiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde analysieren
du
würdest analysieren
er/sie/es
würde analysieren
wir
würden analysieren
ihr
würdet analysieren
sie/Sie
würden analysieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde analysiert haben
du
würdest analysiert haben
er/sie/es
würde analysiert haben
wir
würden analysiert haben
ihr
würdet analysiert haben
sie/Sie
würden analysiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [analysieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
