Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sage aus
du
sagest aus
er/sie/es
sage aus
wir
sagen aus
ihr
saget aus
sie/Sie
sagen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgesagt
du
habest ausgesagt
er/sie/es
habe ausgesagt
wir
haben ausgesagt
ihr
habet ausgesagt
sie/Sie
haben ausgesagt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde aussagen
du
werdest aussagen
er/sie/es
werde aussagen
wir
werden aussagen
ihr
werdet aussagen
sie/Sie
werden aussagen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgesagt haben
du
werdest ausgesagt haben
er/sie/es
werde ausgesagt haben
wir
werden ausgesagt haben
ihr
werdet ausgesagt haben
sie/Sie
werden ausgesagt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sagte aus
du
sagtest aus
er/sie/es
sagte aus
wir
sagten aus
ihr
sagtet aus
sie/Sie
sagten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgesagt
du
hättest ausgesagt
er/sie/es
hätte ausgesagt
wir
hätten ausgesagt
ihr
hättet ausgesagt
sie/Sie
hätten ausgesagt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde aussagen
du
würdest aussagen
er/sie/es
würde aussagen
wir
würden aussagen
ihr
würdet aussagen
sie/Sie
würden aussagen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgesagt haben
du
würdest ausgesagt haben
er/sie/es
würde ausgesagt haben
wir
würden ausgesagt haben
ihr
würdet ausgesagt haben
sie/Sie
würden ausgesagt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [aussagen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
