Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bedecke
du
bedeckest
er/sie/es
bedecke
wir
bedecken
ihr
bedecket
sie/Sie
bedecken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bedeckt
du
habest bedeckt
er/sie/es
habe bedeckt
wir
haben bedeckt
ihr
habet bedeckt
sie/Sie
haben bedeckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bedecken
du
werdest bedecken
er/sie/es
werde bedecken
wir
werden bedecken
ihr
werdet bedecken
sie/Sie
werden bedecken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bedeckt haben
du
werdest bedeckt haben
er/sie/es
werde bedeckt haben
wir
werden bedeckt haben
ihr
werdet bedeckt haben
sie/Sie
werden bedeckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bedeckte
du
bedecktest
er/sie/es
bedeckte
wir
bedeckten
ihr
bedecktet
sie/Sie
bedeckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bedeckt
du
hättest bedeckt
er/sie/es
hätte bedeckt
wir
hätten bedeckt
ihr
hättet bedeckt
sie/Sie
hätten bedeckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bedecken
du
würdest bedecken
er/sie/es
würde bedecken
wir
würden bedecken
ihr
würdet bedecken
sie/Sie
würden bedecken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bedeckt haben
du
würdest bedeckt haben
er/sie/es
würde bedeckt haben
wir
würden bedeckt haben
ihr
würdet bedeckt haben
sie/Sie
würden bedeckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bedecken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
