Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beglückwünsche
du
beglückwünschest
er/sie/es
beglückwünsche
wir
beglückwünschen
ihr
beglückwünschet
sie/Sie
beglückwünschen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beglückwünscht
du
habest beglückwünscht
er/sie/es
habe beglückwünscht
wir
haben beglückwünscht
ihr
habet beglückwünscht
sie/Sie
haben beglückwünscht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beglückwünschen
du
werdest beglückwünschen
er/sie/es
werde beglückwünschen
wir
werden beglückwünschen
ihr
werdet beglückwünschen
sie/Sie
werden beglückwünschen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beglückwünscht haben
du
werdest beglückwünscht haben
er/sie/es
werde beglückwünscht haben
wir
werden beglückwünscht haben
ihr
werdet beglückwünscht haben
sie/Sie
werden beglückwünscht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beglückwünschte
du
beglückwünschtest
er/sie/es
beglückwünsche
wir
beglückwünschen
ihr
beglückwünschet
sie/Sie
beglückwünschen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beglückwünscht
du
hättest beglückwünscht
er/sie/es
hätte beglückwünscht
wir
hätten beglückwünscht
ihr
hättet beglückwünscht
sie/Sie
hätten beglückwünscht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beglückwücschen
du
würdest beglückwücschen
er/sie/es
würde beglückwücschen
wir
würden beglückwücschen
ihr
würdet beglückwücschen
sie/Sie
würden beglückwücschen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beglückwünscht haben
du
würdest beglückwünscht haben
er/sie/es
würde beglückwünscht haben
wir
würden beglückwünscht haben
ihr
würdet beglückwünscht haben
sie/Sie
würden beglückwünscht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beglückwünschen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
