Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
begrenze
du
begrenzest
er/sie/es
begrenze
wir
begrenzen
ihr
begrenzet
sie/Sie
begrenzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe begrenzt
du
habest begrenzt
er/sie/es
habe begrenzt
wir
haben begrenzt
ihr
habet begrenzt
sie/Sie
haben begrenzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde begrenzen
du
werdest begrenzen
er/sie/es
werde begrenzen
wir
werden begrenzen
ihr
werdet begrenzen
sie/Sie
werden begrenzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde begrenzt haben
du
werdest begrenzt haben
er/sie/es
werde begrenzt haben
wir
werden begrenzt haben
ihr
werdet begrenzt haben
sie/Sie
werden begrenzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
begrenzte
du
begrenztest
er/sie/es
begrenzte
wir
begrenzten
ihr
begrenztet
sie/Sie
begrenzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte begrenzt
du
hättest begrenzt
er/sie/es
hätte begrenzt
wir
hätten begrenzt
ihr
hättet begrenzt
sie/Sie
hätten begrenzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde begrenzen
du
würdest begrenzen
er/sie/es
würde begrenzen
wir
würden begrenzen
ihr
würdet begrenzen
sie/Sie
würden begrenzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde begrenzt haben
du
würdest begrenzt haben
er/sie/es
würde begrenzt haben
wir
würden begrenzt haben
ihr
würdet begrenzt haben
sie/Sie
würden begrenzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [begrenzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
