Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
begründe
du
begründest
er/sie/es
begründe
wir
begründen
ihr
begründet
sie/Sie
begründen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe begründet
du
habest begründet
er/sie/es
habe begründet
wir
haben begründet
ihr
habet begründet
sie/Sie
haben begründet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde begründen
du
werdest begründen
er/sie/es
werde begründen
wir
werden begründen
ihr
werdet begründen
sie/Sie
werden begründen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde begründet haben
du
werdest begründet haben
er/sie/es
werde begründet haben
wir
werden begründet haben
ihr
werdet begründet haben
sie/Sie
werden begründet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
begründete
du
begründetest
er/sie/es
begründete
wir
begründeten
ihr
begründetet
sie/Sie
begründeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte begründet
du
hättest begründet
er/sie/es
hätte begründet
wir
hätten begründet
ihr
hättet begründet
sie/Sie
hätten begründet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde begründen
du
würdest begründen
er/sie/es
würde begründen
wir
würden begründen
ihr
würdet begründen
sie/Sie
würden begründen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde begründet haben
du
würdest begründet haben
er/sie/es
würde begründet haben
wir
würden begründet haben
ihr
würdet begründet haben
sie/Sie
würden begründet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [begründen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
