Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bekomme
du
bekommest
er/sie/es
bekomme
wir
bekommen
ihr
bekommet
sie/Sie
bekommen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bekommen
du
habest bekommen
er/sie/es
habe bekommen
wir
haben bekommen
ihr
habet bekommen
sie/Sie
haben bekommen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bekommen
du
werdest bekommen
er/sie/es
werde bekommen
wir
werden bekommen
ihr
werdet bekommen
sie/Sie
werden bekommen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bekommen haben
du
werdest bekommen haben
er/sie/es
werde bekommen haben
wir
werden bekommen haben
ihr
werdet bekommen haben
sie/Sie
werden bekommen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bekäme
du
bekämest; bekämst
er/sie/es
bekäme
wir
bekämen
ihr
bekämet; bekämt
sie/Sie
bekämen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bekommen
du
hättest bekommen
er/sie/es
hätte bekommen
wir
hätten bekommen
ihr
hättet bekommen
sie/Sie
hätten bekommen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bekommen
du
würdest bekommen
er/sie/es
würde bekommen
wir
würden bekommen
ihr
würdet bekommen
sie/Sie
würden bekommen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bekommen haben
du
würdest bekommen haben
er/sie/es
würde bekommen haben
wir
würden bekommen haben
ihr
würdet bekommen haben
sie/Sie
würden bekommen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bekommen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
