Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bereite
du
bereitest
er/sie/es
bereite
wir
bereiten
ihr
bereitet
sie/Sie
bereiten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bereitet; beritten
du
habest bereitet; beritten
er/sie/es
habe bereitet; beritten
wir
haben bereitet; beritten
ihr
habet bereitet; beritten
sie/Sie
haben bereitet; beritten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bereiten
du
werdest bereiten
er/sie/es
werde bereiten
wir
werden bereiten
ihr
werdet bereiten
sie/Sie
werden bereiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bereitet; beritten
du
werdest bereitet; beritten
er/sie/es
werde bereitet; beritten
wir
werden bereitet; beritten
ihr
werdet bereitet; beritten
sie/Sie
werden bereitet; beritten
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bereitete; beritte
du
bereitetest; berittest
er/sie/es
bereitete; beritte
wir
bereiteten; beritten
ihr
bereitetet; berittet
sie/Sie
bereiteten; beritten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bereitet; beritten
du
hättest bereitet; beritten
er/sie/es
hätte bereitet; beritten
wir
hätten bereitet; beritten
ihr
hättet bereitet; beritten
sie/Sie
hätten bereitet; beritten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bereiten
du
würdest bereiten
er/sie/es
würde bereiten
wir
würden bereiten
ihr
würdet bereiten
sie/Sie
würden bereiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bereitet; beritten haben
du
würdest bereitet; beritten haben
er/sie/es
würde bereitet; beritten haben
wir
würden bereitet; beritten haben
ihr
würdet bereitet; beritten haben
sie/Sie
würden bereitet; beritten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bereiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
