Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
besetze
du
besetzest
er/sie/es
besetze
wir
besetzen
ihr
besetzet
sie/Sie
besetzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe besetzt
du
habest besetzt
er/sie/es
habe besetzt
wir
haben besetzt
ihr
habet besetzt
sie/Sie
haben besetzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde besetzen
du
werdest besetzen
er/sie/es
werde besetzen
wir
werden besetzen
ihr
werdet besetzen
sie/Sie
werden besetzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde besetzt haben
du
werdest besetzt haben
er/sie/es
werde besetzt haben
wir
werden besetzt haben
ihr
werdet besetzt haben
sie/Sie
werden besetzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
besetzte
du
besetztest
er/sie/es
besetzte
wir
besetzten
ihr
besetztet
sie/Sie
besetzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte besetzt
du
hättest besetzt
er/sie/es
hätte besetzt
wir
hätten besetzt
ihr
hättet besetzt
sie/Sie
hätten besetzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde besetzen
du
würdest besetzen
er/sie/es
würde besetzen
wir
würden besetzen
ihr
würdet besetzen
sie/Sie
würden besetzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde besetzt haben
du
würdest besetzt haben
er/sie/es
würde besetzt haben
wir
würden besetzt haben
ihr
würdet besetzt haben
sie/Sie
würden besetzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [besetzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
