Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
besitze
du
besitzest
er/sie/es
besitze
wir
besitzen
ihr
besitzet
sie/Sie
besitzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe besessen
du
habest besessen
er/sie/es
habe besessen
wir
haben besessen
ihr
habet besessen
sie/Sie
haben besessen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde besitzen
du
werdest besitzen
er/sie/es
werde besitzen
wir
werden besitzen
ihr
werdet besitzen
sie/Sie
werden besitzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde besessen haben
du
werdest besessen haben
er/sie/es
werde besessen haben
wir
werden besessen haben
ihr
werdet besessen haben
sie/Sie
werden besessen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
besäße
du
besäßest
er/sie/es
besäße
wir
besäßen
ihr
besäßet
sie/Sie
besäßen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte besessen
du
hättest besessen
er/sie/es
hätte besessen
wir
hätten besessen
ihr
hättet besessen
sie/Sie
hätten besessen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde besitzen
du
würdest besitzen
er/sie/es
würde besitzen
wir
würden besitzen
ihr
würdet besitzen
sie/Sie
würden besitzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde besessen haben
du
würdest besessen haben
er/sie/es
würde besessen haben
wir
würden besessen haben
ihr
würdet besessen haben
sie/Sie
würden besessen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [besitzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
