Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bestelle
du
bestellest
er/sie/es
bestelle
wir
bestellen
ihr
bestellet
sie/Sie
bestellen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bestellt
du
habest bestellt
er/sie/es
habe bestellt
wir
haben bestellt
ihr
habet bestellt
sie/Sie
haben bestellt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bestellen
du
werdest bestellen
er/sie/es
werde bestellen
wir
werden bestellen
ihr
werdet bestellen
sie/Sie
werden bestellen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bestellt haben
du
werdest bestellt haben
er/sie/es
werde bestellt haben
wir
werden bestellt haben
ihr
werdet bestellt haben
sie/Sie
werden bestellt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bestellte
du
bestelltest
er/sie/es
bestellte
wir
bestellten
ihr
bestelltet
sie/Sie
bestellten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bestellt
du
hättest bestellt
er/sie/es
hätte bestellt
wir
hätten bestellt
ihr
hättet bestellt
sie/Sie
hätten bestellt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bestellen
du
würdest bestellen
er/sie/es
würde bestellen
wir
würden bestellen
ihr
würdet bestellen
sie/Sie
würden bestellen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bestellt haben
du
würdest bestellt haben
er/sie/es
würde bestellt haben
wir
würden bestellt haben
ihr
würdet bestellt haben
sie/Sie
würden bestellt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bestellen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
