Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bestimme
du
bestimmest
er/sie/es
bestimme
wir
bestimmen
ihr
bestimmet
sie/Sie
bestimmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bestimmt
du
habest bestimmt
er/sie/es
habe bestimmt
wir
haben bestimmt
ihr
habet bestimmt
sie/Sie
haben bestimmt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bestimmen
du
werdest bestimmen
er/sie/es
werde bestimmen
wir
werden bestimmen
ihr
werdet bestimmen
sie/Sie
werden bestimmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bestimmt haben
du
werdest bestimmt haben
er/sie/es
werde bestimmt haben
wir
werden bestimmt haben
ihr
werdet bestimmt haben
sie/Sie
werden bestimmt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bestimmte
du
bestimmtest
er/sie/es
bestimmte
wir
bestimmten
ihr
bestimmtet
sie/Sie
bestimmten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bestimmt
du
hättest bestimmt
er/sie/es
hätte bestimmt
wir
hätten bestimmt
ihr
hättet bestimmt
sie/Sie
hätten bestimmt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bestimmen
du
würdest bestimmen
er/sie/es
würde bestimmen
wir
würden bestimmen
ihr
würdet bestimmen
sie/Sie
würden bestimmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bestimmt haben
du
würdest bestimmt haben
er/sie/es
würde bestimmt haben
wir
würden bestimmt haben
ihr
würdet bestimmt haben
sie/Sie
würden bestimmt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bestimmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
