Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bezahle
du
bezahlest
er/sie/es
bezahle
wir
bezahlen
ihr
bezahlet
sie/Sie
bezahlen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bezahlt
du
habest bezahlt
er/sie/es
habe bezahlt
wir
haben bezahlt
ihr
habet bezahlt
sie/Sie
haben bezahlt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bezahlen
du
werdest bezahlen
er/sie/es
werde bezahlen
wir
werden bezahlen
ihr
werdet bezahlen
sie/Sie
werden bezahlen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bezahlt haben
du
werdest bezahlt haben
er/sie/es
werde bezahlt haben
wir
werden bezahlt haben
ihr
werdet bezahlt haben
sie/Sie
werden bezahlt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bezahlte
du
bezahltest
er/sie/es
bezahlte
wir
bezahlten
ihr
bezahltet
sie/Sie
bezahlten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bezahlt
du
hättest bezahlt
er/sie/es
hätte bezahlt
wir
hätten bezahlt
ihr
hättet bezahlt
sie/Sie
hätten bezahlt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bezahlen
du
würdest bezahlen
er/sie/es
würde bezahlen
wir
würden bezahlen
ihr
würdet bezahlen
sie/Sie
würden bezahlen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bezahlt haben
du
würdest bezahlt haben
er/sie/es
würde bezahlt haben
wir
würden bezahlt haben
ihr
würdet bezahlt haben
sie/Sie
würden bezahlt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bezahlen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
